V Bruseli sa finalizuje nová podoba európskej energetiky. Aká bude?

Dátum: 15. 06. 2018
Posledné dva roky sa v Bruseli intenzívne debatuje o budúcej podobe európskej energetickej legislatívy. Tento proces sa začal v roku 2016, keď Európska komisia predstavila tzv. Zimný balíček – komplexný súbor legislatívnych i nelegislatívnych návrhov na nastavenie európskej energetickej a klimatickej politiky po roku 2020.

Evropská komisia


Podľa tohto návrhu má EÚ do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 40 % (oproti roku 1990), v tom istom roku má dosiahnuť 27 % podiel obnoviteľných zdrojov na hrubej spotrebe energie a zvýšiť energetickú účinnosť z 20 % v roku 2020 na 30 % na konci budúcej dekády. 

Nové pravidlá pre energetiku
V rámci Zimného balíčka vznikajú štyri nové súbory legislatívnych návrhov upravujúce zásadné energetické otázky v členských štátoch. Tieto návrhy sa týkajú pravidiel pre trh s elektrinou, obnoviteľných zdrojov, energetickej účinnosti a správy Energetickej únie.

V súčasnosti už legislatívny proces postúpil do fázy tzv. trialogu – teda neformálnej diskusie o návrhoch medzi zástupcami Európskej komisie, členmi Európskeho parlamentu a zástupcami Rady ministrov, ktorí prenesene vyjadrujú pozície členských štátov. Cieľom tohto procesu je nájsť kompromisné riešenie prijateľné pre všetky tri strany, a zhodnúť sa tak na podobe budúcich smerníc a nariadení, skôr než budú formálne prijaté.

Trilaterálne rokovania prebiehajú spravidla za zavretými dverami, je však možné získať informácie o ich priebehu. V tomto článku prinášame zhrnutie najdôležitejších dostupných informácií o aktuálnom stave rokovaní o jednotlivých návrhoch.

Pravidlá pre trh s elektrinou
V otázke pravidiel pre budúce obchodovanie na spoločnom európskom trhu s elektrinou sú zásadné dve témy: kapacitné mechanizmy a prednostný prístup k distribučnej sieti pre obnoviteľné zdroje. Nastavenie týchto dvoch opatrení je častým jablkom sváru medzi rokujúcimi stranami. 

V súčasnosti dospeli strany ku kompromisu vo veci prioritného prístupu, keď elektrina z obnoviteľných zdrojov môže mať garantovaný lepší prístup k sieti než tá z ostatných zdrojov. Členské štáty tiež môžu udeliť prioritný prístup elektrine vyrobenej priamo občanmi v tzv. „energetických komunitách“ – jednej z noviniek, ktorú navrhla Komisia v Zimnom balíčku. Ak si však členský štát nepraje mať na svojom trhu prioritný prístup, môže požiadať Európsku komisiu o výnimku.

Kapacitné mechanizmy, ktoré majú slúžiť na zaistenie bezpečnosti dodávok, sa však často de facto využívajú na dotovanie elektriny z fosílnych zdrojov. V rámci trialógu sa všetky tri strany zhodujú, že by kapacitné mechanizmy mali fungovať do budúcnosti iba ako posledná možnosť a členské štáty by ich mali prestať využívať, hneď ako pominie riziko ohrozenia bezpečnosti dodávok elektriny. 

Kapacitné platby majú byť dostupné iba pre elektrárne, ktoré nepresiahnu určitý limit vypúšťaných emisií oxidu uhličitého – Európska komisia navrhuje, aby bol tento limit 550 g CO2/kWh, čo však mnohé nevládne organizácie označujú za príliš nízko nastavenú latku. I tak by mal nový návrh viac obmedziť finančné dotácie výrobcom elektriny z fosílnych zdrojov, predovšetkým z uhlia.

Obnoviteľné zdroje
Tu sa najviac diskutuje o výške a záväznosti cieľa pre podiel spotrebovanej energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030. Zatiaľ čo Európsky parlament navrhuje výšku cieľa aspoň 35 %, Európska komisia má nižšiu ambíciu v podobe 27 %, s ktorou súhlasí väčšina členských štátov (okrem Dánska a Portugalska, ktorí sú ochotní cieľ zvýšiť). 

Rovnako tak nepanuje zhoda v povahe cieľa – či má byť záväzný tak na celoeurópskej úrovni, ako aj na úrovni štátov, či si budú môcť členské štáty stanoviť svoje vlastné ciele, ktoré budú môcť byť nižšie než tie európske. Väčšina členských štátov tiež zastáva názor, že dohodnuté ciele by mali byť iba orientačné, nie záväzné. 

Ďalšou kontroverznou témou v tomto legislatívnom balíčku je podcieľ pre obnoviteľné zdroje v doprave. Zatiaľ čo Európsky parlament presadzuje cieľ 12 % a Rada ministrov dokonca 14 %, Komisia je proti akémukoľvek cieľu. Problém spočíva v tom, že európske štáty do veľkej miery využívajú na dosiahnutie týchto cieľov biopalivá pochádzajúce z potravinárskych a kŕmnych plodín, ktoré v mnohých prípadoch vytláčajú pôvodnú vegetáciu, čo nijako neprispieva  k ochrane klímy, naopak, situáciu to len zhoršuje.

Energetická účinnosť
Ešte viac rozporov panuje v rokovaniach o smernici pre energetickú účinnosť. Európsky parlament, ktorý spravidla presadzuje najambicióznejšie ciele zo všetkých troch strán, navrhuje záväzný cieľ 35 % do roku 2030. Ministri členských krajín však požadujú cieľ iba 30 % a zatiaľ nešpecifikovali, či by malo ísť o záväzný alebo iba o orientačný cieľ. 

Ani jeden z diskutovaných cieľov však nepovedie k splneniu záväzkov z Parížskej dohody – na to by musel cieľ Európskej únie pre energetickú účinnosť dosiahnuť 40 %.

Zdroj: solarnenovinky.skFoto: Evropská komisia
Facebook
Prečítané: 214x

REKLAMA

Bezplatný Newsletter

Aktuálne správy z odboru fotovoltiky a akumulácie energie
jsem člověk
jsem robot
NAJČÍTANEJŠIE
Dnes
x

Využívaním týchto služieb súhlasíte s používaním a ukladaním cookies. Viac o cookies nájdete v časti Pravidla cookies.

Podmienky používania   |  Redakcia portálu   |  English   |  Facebook
© Copyright Solárne Novinky.sk. Všetky práva vyhradené.
Top50 Solar
Portál SolárneNovinky.sk predstavuje odborné online médium, ktoré sa venuje nasledujúcim témam: fotovoltické panely, meniče, mikro striedače a FVE.
Generováno 0.1 s
CCBot/2.0 (https://commoncrawl.org/faq/) RS_PROHLIZEC:DALSI HTTP_REFERER: